Pod hradom stala skupina o štyroch ľuďoch. Hrdzou obnosene obleky perfektne splývali s kamennou stenou opevnenia. Dvaja sa opierali o stenu zatiaľ čo ďalší dvaja skúmali niečo na zemi. „Že vás napadlo vôbec prísť…“ ozval sa podivný železný hlas. „To vieš… predstava byť s tebou je dosť odpudivá aj keď sme na povrchu.“ Ozval sa ďalší kovový hlas […]

„Alex počúvaš?“ „Teba sa nedá nepočuť….“ „chápeš to? Ľudstvo bolo na rozmachu elektronickej vyspelosti a teraz… pozri sa na nás teraz, beháme v plynových maskách a dúfame že nás ochránia pred zamoreným ovzduším. „Poď už, zvyšok skupiny nás čaká pod hradom.“ Prechádzali sme cez kedysi ľuďmi preplnenú obchodnú ulicu, dnes tam ostali len […]

Po chvíli tichej a očakávania plnej tmavej nevedomosti čo sa bude diať ďalej, ktorú sprevádza zlý pocit netelesna a jediné čo cítim je vzdialený dotyk na mieste kde by asi mali byť dlane sa ocitneme v tmavej miestnosti, uprostred kriedového pentagramu nakresleného na zemi. Miesto, ktoré tak dôverne poznám a vôňa byliniek, ktorá mi pri smrade spálených hnijúcich tiel tak […]

Ako náhle som sa jej dotkol všetko sčernelo, nebol som si istý či ju stále držím alebo som ju už pustil keď zrazu som stál na podlahe v akejsi miestnosti na nejakom čarodejníckom symbole. Tma, podivná vôňa akú som v živote predtým necítil a milión otázok v mojej hlave zrazu zmizli keď prehovorila jemným hlasom „Theurg…“ Herold stál po ľavej strane […]

„Vrátime sa alebo tu budeme ešte dlho takto stáť? Mohli by sme sa ísť najesť, umieram od hladu..“ vyzeralo to že vetu ešte neukončila no jej žalúdok prehovoril za ňu a ona sa zasa usmiala iným úsmevom. Prekvapovala ako sa také krehké stvorenie môže dobrovoľne rozbehnúť do boja. „Ak nechceme zmoknúť mali by sme si pohnúť.“ Dodala ešte napokon. Ani som sa […]