Deadman in Wonderland

Pod hradom stala skupina o štyroch ľuďoch. Hrdzou obnosene obleky perfektne splývali s kamennou stenou opevnenia. Dvaja sa opierali o stenu zatiaľ čo ďalší dvaja skúmali niečo na zemi. „Že vás napadlo vôbec prísť…“ ozval sa podivný železný hlas. „To vieš… predstava byť s tebou je dosť odpudivá aj keď sme na povrchu.“ Ozval sa ďalší kovový hlas […]

„Alex počúvaš?“ „Teba sa nedá nepočuť….“ „chápeš to? Ľudstvo bolo na rozmachu elektronickej vyspelosti a teraz… pozri sa na nás teraz, beháme v plynových maskách a dúfame že nás ochránia pred zamoreným ovzduším. „Poď už, zvyšok skupiny nás čaká pod hradom.“ Prechádzali sme cez kedysi ľuďmi preplnenú obchodnú ulicu, dnes tam ostali len […]

„v Černobyle došlo k obrovskej nehode, dňa 26. Apríla 1986 vybuchol jeden z reaktorov elektrárne, tisíce ľudí bolo evakuovaných z okolia elektrárne kvôli hrozbe z rádioaktívneho žiarenia…..“ matka si preložila ruku cez ústa ako na čierno bielom monitore nabiehali obrázky z okolia elektrárne. „Bože môj… Alex nepozeraj sa nato.“ Matka preložila cez […]

Po chvíli tichej a očakávania plnej tmavej nevedomosti čo sa bude diať ďalej, ktorú sprevádza zlý pocit netelesna a jediné čo cítim je vzdialený dotyk na mieste kde by asi mali byť dlane sa ocitneme v tmavej miestnosti, uprostred kriedového pentagramu nakresleného na zemi. Miesto, ktoré tak dôverne poznám a vôňa byliniek, ktorá mi pri smrade spálených hnijúcich tiel tak […]

Ako náhle som sa jej dotkol všetko sčernelo, nebol som si istý či ju stále držím alebo som ju už pustil keď zrazu som stál na podlahe v akejsi miestnosti na nejakom čarodejníckom symbole. Tma, podivná vôňa akú som v živote predtým necítil a milión otázok v mojej hlave zrazu zmizli keď prehovorila jemným hlasom „Theurg…“ Herold stál po ľavej strane […]

„Vrátime sa alebo tu budeme ešte dlho takto stáť? Mohli by sme sa ísť najesť, umieram od hladu..“ vyzeralo to že vetu ešte neukončila no jej žalúdok prehovoril za ňu a ona sa zasa usmiala iným úsmevom. Prekvapovala ako sa také krehké stvorenie môže dobrovoľne rozbehnúť do boja. „Ak nechceme zmoknúť mali by sme si pohnúť.“ Dodala ešte napokon. Ani som sa […]

„Vrátime sa alebo tu budeme ešte dlho takto stáť? Mohli by sme sa ísť najesť, umieram od hladu..“ Po týchto slovách mi tak zaškvŕkalo v žalúdku až som sa musela chytiť za brucho. Ospravedlňujúco som sa usmiala. „Ak nechceme zmoknúť mali by sme si pohnúť.“ Nebo potemnelo a zahaľovali ho mraky. „Tak poďme, no nezabúdaj…. ja som tu nový.“ Prehovoril Eltai […]

Oči som mala otvorené len na okrasu, v podstate som sa nedívala, ani som nevidela. Občas som zakopla. Zrazu som svoje rozhodnutie ísť do vojny náhle oľutovala. Je to len krviprelievanie. Nič krajšie ma tu nečaká. Bez varovania príde náraz, no pred výkyvom rovnováhy ma ochránia niečie ruky. Vytrhnem sa z ich zovretia, i keď nie nepríjemného alebo nepriateľského. „Nechaj […]

Kapucňu som mal prehodenú cez hlavu a pohľad sklopený dole do bahna, mlčky som kráčal vedľa Herolda a snažil sa vzbudzovať čo najmenej pozornosti. „Eltai pozo…“

Kňazova modlitba skončila a rituál, ktorý dvaja vojaci na stráži prevádzali už takmer rutinne sa znova rozbehol bez ohľadu na moje zúfalé prosby a vzlyky. Boli nekompromisní. Odniesli provizórne ležadlá druhým koncom stanu von, kde všetky telá potom spália. Bola som bez dychu, všetko okolo mňa sa mi krútilo. Sedela som na drevenej podlahe stanu a cítila som ako sa asi […]