Pod hradom stala skupina o štyroch ľuďoch. Hrdzou obnosene obleky perfektne splývali s kamennou stenou opevnenia. Dvaja sa opierali o stenu zatiaľ čo ďalší dvaja skúmali niečo na zemi. „Že vás napadlo vôbec prísť…“ ozval sa podivný železný hlas. „To vieš… predstava byť s tebou je dosť odpudivá aj keď sme na povrchu.“ Ozval sa ďalší kovový hlas […]

„Alex počúvaš?“ „Teba sa nedá nepočuť….“ „chápeš to? Ľudstvo bolo na rozmachu elektronickej vyspelosti a teraz… pozri sa na nás teraz, beháme v plynových maskách a dúfame že nás ochránia pred zamoreným ovzduším. „Poď už, zvyšok skupiny nás čaká pod hradom.“ Prechádzali sme cez kedysi ľuďmi preplnenú obchodnú ulicu, dnes tam ostali len […]

„v Černobyle došlo k obrovskej nehode, dňa 26. Apríla 1986 vybuchol jeden z reaktorov elektrárne, tisíce ľudí bolo evakuovaných z okolia elektrárne kvôli hrozbe z rádioaktívneho žiarenia…..“ matka si preložila ruku cez ústa ako na čierno bielom monitore nabiehali obrázky z okolia elektrárne. „Bože môj… Alex nepozeraj sa nato.“ Matka preložila cez […]

Ako náhle som sa jej dotkol všetko sčernelo, nebol som si istý či ju stále držím alebo som ju už pustil keď zrazu som stál na podlahe v akejsi miestnosti na nejakom čarodejníckom symbole. Tma, podivná vôňa akú som v živote predtým necítil a milión otázok v mojej hlave zrazu zmizli keď prehovorila jemným hlasom „Theurg…“ Herold stál po ľavej strane […]

„Vrátime sa alebo tu budeme ešte dlho takto stáť? Mohli by sme sa ísť najesť, umieram od hladu..“ vyzeralo to že vetu ešte neukončila no jej žalúdok prehovoril za ňu a ona sa zasa usmiala iným úsmevom. Prekvapovala ako sa také krehké stvorenie môže dobrovoľne rozbehnúť do boja. „Ak nechceme zmoknúť mali by sme si pohnúť.“ Dodala ešte napokon. Ani som sa […]

Kapucňu som mal prehodenú cez hlavu a pohľad sklopený dole do bahna, mlčky som kráčal vedľa Herolda a snažil sa vzbudzovať čo najmenej pozornosti. „Eltai pozo…“

V pozadí som počul mumlanie akéhosi muža a vzlyky ženy, vzhľadom na to že čarodejnica bola akosi rozrušená bol som si istý že to boli tie jej. Ešte pár minút som počúval zúfalstvo v jej hlase a na jednu stranu ma prekvapilo čo ho mohlo vyvolať a na druhú stranu som chcel prísť k nej a povedať jej že bude zase lepšie i sám tomu neverím. Dni ubiehali, sestričky […]

Stál som uprostred bojiska a vedľa mňa žena, obzrel som sa za seba, stála tam armáda mužov a žien s takými očami ako mám ja. Pozrel som sa na druhú stranu bojiska a tam som videl Hanou a Loupou ako stoja bok po boku. Vybral som meč z puzdra a zabodol ho vedľa seba. „AnAr-Li.“ Vyslovil som vetu v akomsi podivnom jazyku, ktorý som doteraz nikdy nepočul vzapätí môj […]

Bežal som cez skupinky Hanov a Loupou bojujúcich na život a na smrť. Si mŕtvy Eltai! Keď sa Ren dozv….“ cez Nerovú hlavu preletela guľka a on padol na zem. „Už ma pekne sral.“ Za ním stál Sam so zbraňou v ruke. „Kde si ju vzal?“ prekvapene som na neho civel.“

Čupol som si do krvy a bahna k nej a rukamy ju chytil za plecia jemne som s nou potriasol. „Čarodejka si tu?“ Bola ako omámená snažil som sa jej zahľadieť do očí avšak mala ich privreté, niečo nezmyselne mumlala a rukou hmatala po zemi. Pootvorila oči a snažila sa ujsť.