Po chvíli tichej a očakávania plnej tmavej nevedomosti čo sa bude diať ďalej, ktorú sprevádza zlý pocit netelesna a jediné čo cítim je vzdialený dotyk na mieste kde by asi mali byť dlane sa ocitneme v tmavej miestnosti, uprostred kriedového pentagramu nakresleného na zemi. Miesto, ktoré tak dôverne poznám a vôňa byliniek, ktorá mi pri smrade spálených hnijúcich tiel tak […]

„Vrátime sa alebo tu budeme ešte dlho takto stáť? Mohli by sme sa ísť najesť, umieram od hladu..“ Po týchto slovách mi tak zaškvŕkalo v žalúdku až som sa musela chytiť za brucho. Ospravedlňujúco som sa usmiala. „Ak nechceme zmoknúť mali by sme si pohnúť.“ Nebo potemnelo a zahaľovali ho mraky. „Tak poďme, no nezabúdaj…. ja som tu nový.“ Prehovoril Eltai […]

Oči som mala otvorené len na okrasu, v podstate som sa nedívala, ani som nevidela. Občas som zakopla. Zrazu som svoje rozhodnutie ísť do vojny náhle oľutovala. Je to len krviprelievanie. Nič krajšie ma tu nečaká. Bez varovania príde náraz, no pred výkyvom rovnováhy ma ochránia niečie ruky. Vytrhnem sa z ich zovretia, i keď nie nepríjemného alebo nepriateľského. „Nechaj […]

Kňazova modlitba skončila a rituál, ktorý dvaja vojaci na stráži prevádzali už takmer rutinne sa znova rozbehol bez ohľadu na moje zúfalé prosby a vzlyky. Boli nekompromisní. Odniesli provizórne ležadlá druhým koncom stanu von, kde všetky telá potom spália. Bola som bez dychu, všetko okolo mňa sa mi krútilo. Sedela som na drevenej podlahe stanu a cítila som ako sa asi […]

Nejako som sa zjavne dostala na ošetrovňu. Tak všetci Loupovia volajú veľký vojenský stan, kde sestry nie práve najmladšie liečia zranenia z bojov a prebýva tu aj kňaz, ktorý tým čo už naozaj nepotrebujú babice dáva posledné pomazanie. Zobúdzam sa na krik. Moje telo je dobité a akosi zvláštne skrútené. Skúsim pohnúť každou končatinou zvlášť a keď sa mi to […]

Za posledných pár minút sa mi podarilo toho zažiť toľko ako za celý život nie. Je to šialené, naháňal ma nejaký divný Han, na ktorého potom zaútočilo nejaké veľké hanské hovädo, ktoré som zneškodnila, aby som zachránila iného Hana? Sú to čistí magori. A ja sa im začínam podobať. Skvelé.

Začula som zvuky, boli úplne jasne a nevyvrátiteľne smerované mne. Tak skoro po tom čo som kapitulovala. Niekto o mne rozprával a ja som nedokázala určiť či je to Han alebo Loup. Logicky mi z toho však vychádzalo, že Hani by ma už prebodli, ale títo dvaja ma bránili čiže to boli spojenci. Prinútila som sa otvoriť jedno oko. To čo som uvidela na fakticky prekvapilo. Nado […]

Vrma utíchla, no ešte stále sa uprostred bojiska nedal rozoznať hrášok od fazule. Kričiaci Loupi ostro kontrastovali s vrieskajúcimi Hanmi. Občas sa niekde dal zahliadnuť prúd krvi, ktorá práve opustila telo majiteľa. Šípy lukostrelcov sa v pravidelných intervaloch objavovali vo vzduchu a hneď za nimi zas guľky z pištolí. Zasahovali ciele. Front pulzoval keď mŕtve […]

Namiesto kikiríkania sa ráno na Červenom fronte ozývali cvičné výstrely zo zbraní podivných tvarov aké som nikdy predtým nevidela. To ma prebudilo. Mala som šťastie, že som spala mimo skupinky lukostrelcov, pretože počas noci sa mi z hlavy stiahla moja maskovacia kapucňa a ráno som privítala s vlasmi rozprestretými okolo hlavy ako vejár. Nado mnou stál môj starý […]

No konečne sa dolúčili a sprievod sa pohol, postupovali sme pomaly, nik nespieval bojové burcovacie piesne. Jazdci cválali po vonkajších stranách sprievodu. Niekde na čele bol veliteľ. Nadbehla som si a išla som sa k nemu hlásiť. Pricvála som a zasalutovala. To gesto určite vyzeralo vtipne. „Pane, ja som ten mág o ktorom vás informoval Theurg. Budem k vašim službám.“ […]