Deadman in Wonderland

Bežal som cez skupinky Hanov a Loupou bojujúcich na život a na smrť.

Si mŕtvy Eltai! Keď sa Ren dozv….“ cez Nerovú hlavu preletela guľka a on padol na zem.

„Už ma pekne sral.“ Za ním stál Sam so zbraňou v ruke.

„Kde si ju vzal?“ prekvapene som na neho civel.“

„Čo ja viem, vyzerá ale dobre.“ Zastrčil si ju za opasok a mierne vykročil nohou do predu  so zdeseným pohladom. Mierne sa zatackal z ľava do prava. Prudko sa otočil a znova vybral pištoľ. Prudko strieľal a vtedy som si uvedomil čo sa stalo. Z chrbtu mu trčali šípy.

„SAM!!!!“

„ZABIJEM VÁS!“ kričal z plných pľúc a bežal na loupa s lukom v ruke. Popod Sama prebehol malý svižný loup s mečom za ktorým sa ťahala krvavá čiara pochádzajúca od Sama ktorý padol na kolena.

„Ty loupská špina!“ zovrel som v rukách rukoväť meča a bežal priamo na Samovho vraha. Vyskočil som do vzduchu a prudko sekol mečom do dola. Loupou obranný postoj so zdvihnutým mečom nad hlavou bol zbytočný,  čepeľ mojej zbrane prenikla cez jeho meč akoby to bol len plát oblečenia a rozdelil jeho telo na polovicu. So slzami v očiach som videl ako sa rozpadá na polovicu, ako z neho vytŕčaju kosti a orgány nevedia kam majú padnúť. Bežal som cez jeho telo priamo za Samom.

Tvárou ležal v bahne, prevalil som ho na chrbát a odhádzal mu kusy špiny z tváre.

„Sam…“ so zúfalstvom v hlase som vyslovil jeho meno. Pozrel sa mi do očí, akoby chcel povedať som pripravený avšak keď otvoril ústa tak z nich vytiekli len potoky krvi, nič nepovedal iba mlčky umrel. Pevne som uchopil meč, na rukách som mal ešte Samovu krv oči plné sĺz mi bránili ostro vidieť no bol som v takom amoku že mi to bolo jedno, čokoľvek sa mi postavilo do cesty si išlo po istú smrť. Smeroval som priamo do táboru Loupou, bolo mi jedno že som išiel na istú smrť, za Samovú smrť budú trpieť.

„Hani stiahnite sa!“ zhúkol  zozadu Ren. Stále som postupoval smerom k Loupskému táboru, zotrel som si slzy z očí a konečne som videl jasne na svoj cieľ, tam v diaľke stála skupina loupou ktorá obkľúčila dvoch Hanov. Pomaly som sa približoval k loupom, ignorujúc rozkaz. Stál som tesne za Loupom ktorý mi bol otočený chrbtom, objal som ho tak aby mu čepeľ môjho meča jemne poranila kožu na krku a potom som prudko šklbol. Započul som zachrapčanie muža a potom pád do kaluži krvi. Loupovia odvrátili pohľad od dvoch Hanov a zamerali sa na mňa.

Jedným z nich bol aj Géron. Dvaja loupi padli na zem, ostal tu už len Géron.

„Dnes ťa zabijem…“ Zovrel som rukoväť meča a rozbehol sa na Gérona. On spravil to isté meče sa stretli a potom sa naše telá opreli o ne. „Enigma mi povedala že dnes ma nezabijú.“

„Aké sladké a kde máš tu svoju Enigmu?“ odskočil som dozadu. Géron sa opäť rozbehol priamym útokom na mňa, pevne som sa postavil, nohy sa mi zaborili do mäkkého bahna, špičku meču som taktiež zaboril do zeme tesne vedľa mojej nohy. Géron sa pomaly približoval a ja som bol úplne odokrytí, nič mu nebránilo v tom aby ma prebodol, bol už tak blízko že zodvihol svoj meč vysoko nad hlavu aby ma mohol rozpoliť na dvoch. Odrazil sa od zeme a letel priamo na mňa, keď už bol tesne nadomnou vyskočil som do výšky a zároveň s výskokom šklbol do výšky mal som pocit ako by som chodil po vzduchu a čepeľ môjho meča, ako by v nej bol sústredený orkán ktorý čakal na okamih kedy ho niekto vypustí. Ťahal som meč do výšky a pritom sa mierne rotoval, ucítil som ako pomaly prechádza cez Géronove pevné telo a ako po čepeli steká jeho krv a o jej ostrie sa lámu jeho kosti. Opäť bol vonku z jeho tela a ja som z ľahkosťou motýľa pristál vedľa rozsekaného Gérona. Zahľadel som sa na meč, zdalo sa mi akoby bol súčasťou môjho tela, akoby to nebola len zbraň ale žijúci tvor ktorý ma má chrániť.

Z ničoho nič som ucítil únavu, moje telo bolo odrazu priveľmi ťažké nato aby ďalej stálo vzpriamene, zabodol som meč do zeme a rozhliadol sa po okolí či je tu niekto kto by sa ma pokúšal zabiť. Zatvoril som oči a zrútil sa do bahna. Cítil som ako sa moje telo pomaly zabára do bahna nasiaknutého krvou, no nedokázal som sa zodvihnúť, požieralo ma ako ničota.

„Tento je ešte živý!“ Započul som hrubý mužský hlas a ucítil dve mohutné ruky pod mojím telom ako ma vytrhli z bahna.

„Meč…. nezabudni ten meč….“ zamumlal som z posledných síl.