Deadman in Wonderland

Po pár hodinách úmorného vynášania zbrani, obrneného odevu a ešte neviem čoho všetkého sme boli hotový.

„Keby som vedel že je vonku také slnko zoberem si opaľovací krém.“

„Sam…. ty ho nepotrebuješ, toľko bahna čo je na tebe nie je v celom Hane.“ Počul som ako vzduchom presvištala  jeho päsť a trafila ma rovno do hrude.

„Zato že som sa taký narodil si so mňa nemusíš robiť prdel, ale aspoň nie som biely ako laboratórna myš.“

„Chlapi ďakujem vám za pomoc, peňazí moc nemám som aj tak len obyčajný skladník zbraní avšak máte nárok ako prvý si vybrať zbrane a výzbroj.“ Prerušil našu hádku majiteľ skladu.

„Dik šefe.“ Vyceril som na neho žiarivo biele zuby.

„Eltai tú bitku odložíme na neskôr, videl som tu docela pekné kusy zbroje.

Keďže vzrastom som nebol vhodný na nosenie zbroje, ba ani ich odevu mne ostávalo len si nájsť nejaký dobrý meč a vyraziť do boja doslova len v tých šedých kapsáčoch a roztrhanom tričku čo mám na sebe.  Pobehoval som tu a tam, medzi kôpkami mečov a streľných zbraní, docela dobrá snipra, nejaký ťažký guľomet, menšia dýka väčšia dýka, mne skôr pripadali ako meče ale to asi preto že som bol o dosť menší od nich.

„Eltai! Ty máš zrak ako tá veľká jašterica ako sato volalo v minulom svete?!“

„Drak?!“ zakričal som na druhý koniec kôp odkiaľ sa ozýval Samuelou hlas.

„Hej presne to! Poď sa sem pozrieť!“

Prišiel som ku kope nad ktorou čupel Sam.

„Máš prekrásne oči Eltai.“

„Vieš čo mi môžeš, ty čierna gorila. Pousmial som sa a zatvoril svoje nezvyčajné oči. Neboli nezvyčajné len pre to že by mali inú farbu ako čiernu čo je u Hanov dosť podivné avšak tie moje naozaj vyzerali ako oči Draka. Celé žlté a sietnica nebola okrúhla ale špicatá a tak rozdeľovala moje žlté oko na dve polovičky. Neviem či to bolo vďaka očiam alebo  niečomu inému no vedel som vždy o pár sekúnd skôr odkiaľ príde nepriateľ, ako zaútočí a kde je jeho slabina.

„Eltai!!“ zahrkal so mnou Sam „Vráť sa do reality pozri sa či tam dole pod tou kopou je helma. Zahľadel som sa dole cez štrbiny pomedzi zbrane a zbadal som niečo, čo by som ani vo sne nehľadal na smetisku zbraní.

„Priblu tam nevidím ale je tam niečo iné.“ Začal som odhadzovať zbrane z kopy aby som sa dostal k tomu čo upútalo môj zrak. Konečne som uvidel rukoväť. Zdrapol som ju a prudko šklbol. Z hromady mečov, pištolí a kusou brnenia som vyťahoval obrovský meč. Rukoväť za ktorú som ho držal bola so žraločej koži veľmi príjemná na dotyk, pomaly som išiel rukou hore po čepeli bola taká široká a dlhá že keď som sa k nej postavil z boku mohol som sa za meč úplne skryť.  Meč  aj napriek svojej veľkosti nebol ťažký a bol obratný, držal som ho v jednej ruke a ľahko s nim tancoval okolo svojho vlastného tela. Vyskočil som do výšky a prudko zarazil meč do kusu betónu ktorý bol podobnou. Meč zaiskril o kusy kameňov a rozvíril prach, keď prach usadol betón bol na dve polovice a meč zaťatý medzi nimi. Znova som ho pevne uchopil a rukou hladil čepeľ, cítil som tam jemné škrabance, teda najprv som si myslel že to sú škrabance. Lepšie som sa pozrel na to po čom som prechádzal prstami a uvedomil si že sú to nakreslený draci akých mali Japonci v minulom svete, aspoň myslím že sa im tak hovorilo. Pri Rukoväti bola dračia hlava s otvorenou tlamou a čepeľ predstavovala dračie telo ba čo viac, ostrá  na ostrej hrane meča bol drak postavený, akoby ju on tlačil dole.

„Sam? Ty si vyniesol tento meč?“

„Nie ten meč vidím prvý krát.“ Zodvihol plecia a ďalej sa prehrabával v kusoch železa. Meč som nepustil z ruky a hľadal som nejakú magnetickú blbosť ktorú si potom upravím a pripnem ako puzdro na meč.

„Hej Sam tam neďaľeko je továreň idem sa tam pozrieť  hneď sa vrátim.“

„Eltai, davaj na seba bacha, vieš že si jediná rodina ktorú mám.“

„Sam celé detstvo sme spolu nebyť tvojho otca a matky bol by som…. no nič hneď som tu.“

„Dobre.“