Deadman in Wonderland

Po incidente v bare sa Generál rozhodol vziať do armády Nera aj mňa, neváhal ani sekundu a bol rozhodnutý že nás pošle do boja. Oznámil som mu že bez Sama nikam nejdem a tak sa teda pripojil aj on

Vyrazili sme skoro ráno aby sme na večer boli už na Červenom fronte a tak sa aj stalo, okolo jedenástej  sme stáli na fronte kde Hani porážali Loupskú družinu idúcu priamo na smrť. Mojím zrakom som si prehľadal druhú stranu bojiska, dorazili im tam posili avšak nevidel som tam žiadneho mága. Bojisko bolo poliate krvou ktorá nádherne voňala, sledoval som ako Hani čo sú vzadu odťahujú živých aj mŕtvych bokom a triedili ich na Loupou a Hanou.

„Zvláštne…“

„Čo je zvláštne?“ spýtal sa ma Sam.

„Došli im posily avšak nevidím tam mágov.“

„Tak rozložíme tábor dnes v noci útok nepodnikneme!“ zahučal generál a zhodil vak na zem. O pár hodín boli postavené drobné stany a pripravené pasce pre prípad že by sa niekto chcel priblížiť. Zopár mužov ostalo na stráži a zvyšok pozaliezal do stanov.

„Eltai poď si ľahnúť zajtra musíme byť silný.

„Ah bože vidieť že máš dutú hlavu. Všetci budú spať nie? Aj tu aj u Loupou, môžeme sa tam prikradnúť a zistiť koľko ich je.“

„Do toho ja nejdem, to je ako by som priamo liezol do pasce. Navyše Loupy neberú zajatcov.“

„Máš pravdu, tu máš môj meč zavadzal by.“ Hodil som mu meč a rozbehol sa do tmy. Bežal som priamo cez stred frontu na druhej strane sa pohla hliadka a ja som sa hodil medzi mŕtve telá. Plazil som sa bokom, ísť priamočiaro k nim je moc nápadné tak som to radšej vzal oblúkom. Keď som už bol mimo dosah postavil som sa a ďalej bežal na nepriateľské územie

„Hej ty! Čo robíš tak ďaleko od ostatných?“  Zakričal na mňa loup. Zaťal som päsť a bol som pripravený zabiť ho ak by došiel nato že nepatrím k nim

„Ty snáď nechodíš na malú alebo čo?“

„Prepáč nevedel som, vráť sa potom k ostatným.“

Znova som poľavil a vykročil svojou cestou, obišiel som ich tábor a rozhliadal sa koľko ich je, na moje prekvapenie vzadu nemali žiadnu stráž až na nejakého chlapa v plášti ležiaceho mimo zrak ostatných.

Priblížil som sa a zbadal som že to je žena, mladá spiacia žena nemôže byť hrozbou avšak nebudem riskovať možno to je mág. Potichu som sa prikrádal pripravený zasadiť jej smrteľný úder priamo na krk.

„Hej ty!“ zodvihol som zrak a pár metrov odo mňa stál muž s dvojručným mečom v rukách a špičkou ukazoval na mňa.

„Vypadni od nej inak ta zabijem!“

„Nájdem si ta na bojisku loupský pes!“ vyskočil som keď sekol mečom a rozbehol som sa preč. Bežal som cez celý front na druhú stranu, preskakoval mŕtvoli až som napokon dobehol k nášmu táboru.

„Som tu.“ Vbehol som do stanu za Samom.

„Ty cvok! Vieš ako som sa o teba bál?“

„Sam? Si ok? Už som ti povedal že tu nezomriem.“

„Ja viem ale aj tak rozbehneš sa do nepriateľského táboru bez zbrane sám a uprostred noci.“

„Ok na tom nezáleží je ich tam asi Tisícka v počte majú prevahu no mágov som tam nevidel, ďalej majú chabú obranu, čakal som nejaké ochranné kúzlo alebo tak niečo ale nič, ako keby tam ani nikto nebol. Keby som nás tak viedol ja nariadil by som tichý útok s pár vojakmi.“

„Ale nevedieš nás ty tak tu nešpekuluj.“

„Máš pravdu.“ Zvalil som sa na bok a zatvoril oči na pár hodín. Ráno som vstal medzi prvými a budil ostatných mužov chystajúc sa do boja. Môj meč bol pevne pripnutý v púzdre na kabáte.