Čupol som si do krvy a bahna k nej a rukamy ju chytil za plecia jemne som s nou potriasol.
„Čarodejka si tu?“ Bola ako omámená snažil som sa jej zahľadieť do očí avšak mala ich privreté, niečo nezmyselne mumlala a rukou hmatala po zemi. Pootvorila oči a snažila sa ujsť.
„Sam? Ako to tam vyzera?“ otočil som sa k nemu a chvíľku som sledoval ako odráža hordy Loupou i Hanou naraz.
„Dlho to už nevydržím.“
„Čarodejka počuješ ma?“ opäť som priskočil k nej bližšie.
V očiach som náhle ucítil kopu jemnéých kamienkov.
„Počujem…“ Kým som sa spamätal z jej nečakaného útoku a zrak sa mi vrátil do normálu bola preč.
„Sam musíme ju nájsť!
„Eltai keď skončia boje nič z nej nezostane a aj tak bežala smerom k nám.“
„Ren ju zabije ak ju nájde.“
„No a? o Loupa menej.“
„Možno bude vedieť kto vlastne som.“ Vzal som svoj meč a rozbehol sa cez davy k nášmu stanovisku, raz za čas mi skrížil cestu nejaký Loup, nebol čas bojovať s ním tak som ich proste odhadzoval mimo svoju cestu, sem tam preletel nejaký šíp ktorému som sa musel uhnúť. Zaostril som svoj zrak a uvidel ako kľúčkuje medzi bojujúcimi skupinkami. Rozbehol som sa predsebou som mal veľký zástup Hanou, vyskočil som a bežal po ich ramenách.
„STOJ ČARODEJKA!“
Prestala utekať namiesto toho zoslala akúsi kliatbu na Hana za ňou a ten behom pár sekúnd padol na zem, bola pripravená bojovať. Keď Han padol na zem zbadal som svojho starého známeho loupského priateľa. Vyzeralo to tak že sa poznajú. Tasil som meč a dopadol tesne pred ňu.
„Čarodejka nekomplikuj to…. bežíš do nášho tábora ideš si po smrť, nechcem ťa zabiť, aspoň zatiaľ potrebujem len odpovede, nič viac.“ Prihováral som sa jej keď som prikrčený k zemi krúžil okolo nej ako sup.
Za mojím chrbtom sa ozvalo zapraskanie kostí.
„Si mŕtvy Eltai!“ otočil som sa a zodvihol meč aby som zastavil nepriateľov útok. Bol to Nero.
„Nero sme na jednej strane.“
Cítil som ako oboma mečmi tlačí na moju čepeľ, pomaly ma stláčal k zemi a ja som nemal kam uniknúť, za mnou bola čarodejka ktorá čaká na príležitosť kedy ma zabiť a Nero sa zjavne nespamätal z prehry v bare.
„Dosť o tom pochybujem ty smrad, už dlho ta mám v žalúdku a dnes tento problém vyriešim!“ ešte väčšmi zatlačil na moju čepeľ a mne sa začali podlamovať nohy. Je po mne. Pomyslel som si. Z ničoho nič, ako blesk vletela do Nera ohnivá guľa a on zmizol na bojisku.
Zodvihol som sa a otočil sa k čarodejnici, stála tam odkiaľ priletela ohnivá guľa.
„Ďakujem ti, teraz bež, on sa vráti ak to prežil, ja si ta nájdem a potom sa spýtam to čo chcem vedieť, rýchlo zmizni skôr než upútaš ešte viac pozornosti.“ Otočil som sa jej chrbtom a rozbehol sa do miest kam pristál Nero.